Malí hasičskí špunti. Tak ich volám. To sú tie deti,ktoré dva dni v týždni trávia čas inak,než len za počítačom,či flákaním sa. Hasiči. Pod 1,5 metra.
Byť hasičom nie je sranda. To vám povie každý. Netreba sa len učiť,treba mať kondičku,špičkovú pozornosť a schopnosť tímovej práce.
Keď som šla na takúto súťaž prvý krát ako fanúšik-pozorovateľ,nevedela som si predstaviť,aký je to pocit. Ale poviem vám,pocit nezabudnuteľný. Vidíte malé deti od 4 do 11 rokov vláčiť ťažké hadice,spájať rôzne zapájania na základe mnohých zákonov, zamáčať sa a o dušu utekať,aby sa trafili prúdom vody do terča. Ľahko sa to opíše,ťažšie urobí. No ich entuziazmus vás absolútne ovládne a pristihnete sa pri tom,ako skandujete a fandíte aj vy s ostatnými.
Sledujem tak dnes tých špuntov a nemám slov. Skúste si predstaviť malé 5 ročné dieťa,ako sa snaží o dušu behať s hadicou,ktorú mu pomáhajú pridržiavať pri triafaní väčší kamaráti. Je im jedno,či padnú,či ich to ostrieka,trafí,či vyletia s tou hadicou do vzduchu. Cieľ je jasný. Terč. Tá bojovnosť je úžasná.
Ale nie je to len o bojovnosti a cieľavedomosti,ale aj o tímovej práci a čestnosti. Predstavte si,že títo malí hasiči sú heslu "Pomáhať..." verní do poslednej bodky a keď ich požiadajú členovia tímu súperov o to,aby jedného ich chýbajúceho člena nahradili,neváhajú. Napriek súpereniu,zachovajú sa čestne a súper-nesúper,toho člena nahradia.
To miesto na stupienku víťazov si zaslúžia.
