Rania Al - Yassin vyrastala v moslimskej rodine lekára z Palestíny, ktorý sa usadil v Kuvajte. Tak, ako aj jej otec, aj deti boli poslané na štúdiá. Rania chodila do New English school v Kuvajte, neskôr promovala v odbore Obchod a podnikanie na univerzite v Káhire, v Egypte. Podľa svojich spolužiačok od samého začiatku bola na nej viditeľná cieľavedomosť, nezávislosť a pracovitosť. Odmietala sa stať jednou z mnohých arabských žien, ktoré nemali vzdelania a boli závislé na svojich manželoch.
Keď sa v roku 1993, počas obdobia, kedy pracovala vo firme Apple, zoznámila na jednom večierku s najstarším synom vtedy panujúceho jordánskeho kráľa Husseina, Abdullahom, jej život sa zmenil o 180 stupňov. Aspoň v niečom. Bola svadba, prvé 2 deti. Zdalo by sa, že rozprávka so šťastným koncom. Už viac nič nemusela. Mala zaistený život, postavenie. No prišiel rok 1999 a kráľ umrel, čím sa na trón dostal jeho syn, jej manžel. A ona bola korunovaná za kráľovnú. Jej život nabral úplne iné obrátky.
Od toho momentu bolo jasné, že z nej nebude len nejaká manželka kráľa. Odmietla nečinne sedieť a pustila sa do práce. Bolo čo meniť, bolo čo zdokonaľovať. Najmä vzdelanie a postavenie žien v krajine. A prišli ďalšie dve deti.
Dnes sa venuje nielen zlepšovaniu kvality školstva, ľudských práv, najmä práv detí a žien, ale aj ekonomiky štátu. Má pod palcom organizácie pre rodiny s deťmi, kvalitu života detí bez rodičov, založila spolky pre týrané deti, vzdelanie (základné, aj vyššie), renovuje podnikanie, vytvára prostredie kvalitné pre rozvoj mládeže, rozvoj biznisu v štáte, podporuje podnikateľov, najmä tých malých. Snaží sa robiť dobré meno pre zahraničné firmy kvôli investíciam, ale aj kvôli turistickému potenciálu Jordánska.Spojila sa s Google kvôli prezentácii Jordánska na ich virtuálnych mapách, kde nahovorila prehovor.
V otázkach ľudských práv sa venuje najmä práv žien a detí. Známy je jej názor na nosenie hijabu na hlavách žien, ktoré považuje za nepovinné a ako sama hovorí: Je to na rozhodnutí každej ženy. Keď nechce, tak nechce. Štát a spoločnosť jej nemá do toho čo zasahovať. ( "Radšej súdim ženy podľa ich aktivít, podľa toho, čo robia, aký majú prínos, než podľa toho, čo majú oblečené")
Okrem práv detí a žien podporuje aj práva náboženských menšín, ktoré, najmä tá kresťanská, si v Jordánsku nažívajú v pokoji a mieri ( Kresťania majú v nedeľu právo bez problému odísť z práce kvôli návšteve kostola, verejne smú oslavovať veľkonočné, aj vianočné sviatky, majú vlastné školy, nemocnice, dokonca miesta v parlamente)
V neposlednom rade sa snaží o očistenie islamu v očiach ľudí. Treba podotknúť, že v tomto boji je s manželom v porovnaní s ostatnými hlavami moslimských krajín asi sama.
Vytvára tzv.crossculture dialóg medzi kultúrami, náboženstvami. Vystupovala vďaka tomu v programoch ako Oprah Winfrey show, Jimmy Kimmel show, Good Morning America atď. Za svoju prácu a prínos pre globálnu spoločnosť sa jej dostalo uznania a ocenenia v Nemecku, Taliansku, ale aj iných krajinách. Najnovšie sa stala ambasádorkou pre utečencov, ktorých v tomto roku navštívila na gréckom ostrove Lesbos. Bohužiaľ, aj v tomto boji je narozdiel od svojich kolegýň z okolitých štátov, očividne sama.
Pre zlepšenie komunikácie s okolitým, ale aj vzdialeným svetom, aktívne používa sociálne siete. Či ide o You Tube, Twitter, Instagram, Facebook, všade má niekoľkomiliónovú základňu fanúšikov.
Netreba zabúdať ani na jej publikačnú činnosť, za ktorú sa jej dostalo uznania najmä po tom, čo sa jej publikácie ocitli v rebríčku New York Times bestsellerov - kníh najmä pre deti. Je členkou vedenia UNICEFU, 1 Goal ( určuje jeden cieľ: právo na vzdelanie pre všetky deti vo svete), Medzinárodnej nadácie mladých...
Jej postoj k potrebe všeobecného vzdelávania pre všetkých najlepšie vystihuje výrok: "Učenie sa čítať a písať mení životy. Znamená to prácu, peniaze, zdravie a plnenie snov." a "Dobrí učitelia učia. Skvelí učitelia menia"