A za všetko môžu Golanské výšiny. Príbeh Eli Cohena

Autor: Martina Šulová | 19.8.2016 o 9:57 | Karma článku: 2,46 | Prečítané:  541x

Golanské výšiny majú pre izraelský národ veľkú hodnotu. Celé roky viedli o ne boje, neskôr mierové diskusie so Sýriou. V roku 1967 boli tieto výšiny, na záver 6 dňovej vojny, vybojované späť pre Izrael. Vďaka Eli Cohenovi. 

Golanské výšiny sa rozprestierajú na hraniciach Izraela, Libanonu, Sýrie a Jordánska. Pre Izrael majú nielen historickú, ale najmä hospodársku hodnotu, keďže táto oblasť je zdrojom okolo 30 % vodných zdrojov, z ktorých tento kraj čerpá. Preto sa práve táto oblasť stala zdrojom sporov medzi arabskými národmi a Izraelom. Vznik Izraelského samostatného štátu v roku 1948 totiž tieto okolité arabské krajiny nevzali príliš pozitívne a tak sa stalo, že sa dnes deti v arabských krajinách, ale aj deti v iných krajinách, učia o niekoľkých izraelsko - arabských vojnách. A práve Sýria a jej susedia si rýchlo uvedomili, že ak chcú Izrael položiť na kolená, musia vymyslieť spôsob, ako zatrhnúť prístup Izraela k zdrojom vody v Golanských výšinách. Mali vypracovaný plán, schémy, diagramy. Podstatné a veľmi dôležité pre Izrael bolo, nájsť človeka, ktorý by sa podujal na úlohu infiltrácie do Sýrie, získal by tieto plány a informácie o vojenských aktivitách a plánoch sýrskej armády, najmä informácie o podieli pomoci zo strany Sovietskeho zväzu. Úloha to nebola ľahká. Bol potrebný špión, ktorý by nezlyhal. Voľba padla na muža meno Eli Cohen. Kedysi izraelského premiéra, neskôr špióna s tragickým koncom, o ktorého zradení sa hovorí v izraelských, aj sýrskych kruhoch dodnes...

Eli Cohen sa narodil v Egypte, v Alexandrii, do ortodoxnej židovskej, sionistickej rodiny. Jeho rodičia boli sýrsky Židia z Aleppa, ktorí sa tesne pred synovým narodením presťahovali do Alexandrie, kde sa im narodil Elijahu. Okrem neho mali ešte troch synov, s ktorými sa po vzniku Izraelského štátu presťahovali, bez Eliho, do Izraela. Eli ostal v Egypte, kde ho zasiahlo vypočúvanie vďaka egyptsko - židovskej špionážnej akcii, pod názvom Operácia Susannah, na ktorej sa síce priamo nepodieľal ( jej aktérov buď obesili, alebo uväznili), ale vďaka nej bol ostro vypočúvaný. Neskôr absolvoval špionážny kurz, ktorý mu ale miesto v tajných službách nezaistilo. V Egypte bol aj počas vypuknutia vojny v 1956 - om, ktorá sa odohrala na Sinaji medzi Egyptom a Izraelom a vďaka nej bol Egyptom vypovedaný z krajiny a odišiel do Izraela, kde sa aj na čas usadil. Pracoval ako účtovník, oženil sa, splodil tri deti. Potom to všetko prišlo a malo tragický spád. 

Vďaka faktu, že sa narodil v arabskej krajine, mal znalosť o lokalite, ovládal arabčinu, angličtinu, aj francúzštinu, bol vždy pracovitý a pripravený do akcie, zaujal izraelskú tajnú službu. Tá si ho zavolala do svojich radov, čo najskôr odmietol,  ale neskôr privolil a hneď začal žať úspechy. Ako mnohé zdroje o ňom hovoria, svojou inteligenciou a znalosťami šokoval všetkých. Bol prakticky génius vo všetkom, v čom tým géniom mal byť. V práci s topografom, v práci s mapami, v sabotáži, v práci s rádiovým prenosom, v šifrovaní. 

Vymysleli mu novú identitu sýrskeho moslima, ktorý emigroval s rodinou do Argentíny, kde jeho rodina založila úspešný textilný biznis. Aby bol dôveryhodný, museli ho poslať do Argentíny, do miestnej sýrskej komunity, kde sa naučil ich zvykom, nabral ich prízvuk, tradície, správanie. V 1962 - om sa presťahoval do Damasku v Sýrii, kde si prenajal apartmán, v ktorom organizoval rôzne večierky, na ktorých sa objavovali mnohé tváre verejnej politiky, ktoré si sem prišli len "užiť" a popritom, po pár pohároch dobrého alkoholu a v dobrej nálade, sa veľakrát rozhovorili o mnohých tajných informáciach týkajúcich sa sýrskej politiky, plánoch, vojenských akciách....Eli vedel, čo robí. Až natoľko bol úspešný, že sa stal dôverníkom sýrskeho ministra informácii, ktorý mu dôveroval až tak, že mu dovolil čítať tajné spisy, ktoré skrýval vo svojej pracovni. 

Pobyt v Sýrii neskôr prinášal ovocie a Eli mohol neskôr Mossadu posielať tajné informácie o vodných projektoch na územiach, ktoré boli na vodné zdroje najviac bohaté. Tak mohla izraelská armáda s presnosťou bombardovať všetky stroje, ktoré sa na týchto projektoch podieľali a tým zachrániť svoj vlastný prístup k riekam, ktoré potrebovali ( rieka Banias, napríklad). Eli dosahoval také úspechy, že bol dokonca mnohými dôležitými osobnosťami sám osobne privedený na každé miesto, kde sa projekty stavali, plánovali, dokonca bol aj na miestach, z ktorých sýrska armáda plánovala útoky. 

No aj úspechy trvajú veľakrát len krátko a aj tu sa začalo mnohé kaziť...Pri poslednej návšteve Izraela Eli Cohen požiadal o povolenie zostať v krajine, aby sa nemusel vracať späť do Sýrie, kde sa začala situácia meniť a bol si vedomý, že začína byť príliš podozrivý. Mal určité predtuchy, ktoré neskôr prešli do reality. Izraelská tajná služba, ale aj vláda, ho však znovu nahovorila, tentoraz na poslednú návštevu Sýrie, keďže pobyt bol úspešný a to až natoľko, že sa im zdalo zbytočné teraz prestať. Písal sa rok 1964. No po návrate do Sýrie ostal Eli Cohen viac podozrievavý, prestal si dávať pozor, mnohé veci a telefonáty vykonával v presný, nekontrolovaný čas, čo bolo najhoršie, sovietske a sýrske orgány dostali správu o narušiteľovi...A Eliho koniec sa začal.

Nachytali ho priamo pri prenose informácii. Uväznili ho, mučili ho, odsúdili ho na trest smrti. Všetko sa vysielalo naživo, vrátane vykonania rozsudku, v štátnej televízii. Nepomohli prosby Izraelskej vlády, verejných činiteľov, politikov, pápeža. Eli Cohen bol obesený 18. mája 1965 . Ako som spomínala, verejne, naživo pre všetkých v krajine. Na tele mal zavesený nápis v hebrejčine, ktorý vypovedal o jeho činnosti. 

Pokiaľ dobre viem, dodnes sa vedú diskusie, najmä na izraelskej strane, o tom, či vážne na Eliho došli Sovieti so Sýrčanmi, alebo ho niekto zradil. Tak, či onak, minulý rok bolo 50. výročie jeho popravy a jeho vdova, ani deti, sa do dnešného dňa nedočkali toho, aby im Eliho telo bolo povolené pochovať tak, ako sa sluší, keďže Sýria im ho odmieta stále vydať.Aj takto sa končí život špióna...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

DOMOV

Primár onkologického ústavu mal zobrať úplatok, zadržala ho polícia

Onkologický ústav sa k prípadu nevyjadril.


Už ste čítali?