Zase sa nedohodli

Autor: Martina Šulová | 5.9.2016 o 12:25 | Karma článku: 1,90 | Prečítané:  544x

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký minister John Kerry dnes oznámili, že sa zas nedohodli ( Podľa Petranews). Reč je samozrejme o Sýrii. Za tú totiž posledné mesiace ukrývajú všetky svoje "iné" aktivity

Občianska vojna v Sýrii "oslavuje" svoju päťročnicu. Schválne som dala to "oslavuje" do úvodzoviek. Pretože na oslavu dôvod rozhodne nie je. To, čo sa začalo nevinným protestom proti režimu súčasného ( a ako predpokladám, aj naďalej zotrvávajúceho a budúceho) prezidenta Assada, prešlo do niečoho horibilného. Človek by si myslel, že stačilo, ale očividne nestačilo. A tak napriek počiatočným ústupkom ( ak sa to dá tak nazvať) zo strany prezidenta Assada ( mali za cieľ oslabiť diktátorský charakter vlády), zmeny sa nedejú a Sýria sa stala štátom, kde na každom rohu nájdete povstalca a čo je najsmutnejšie, vždy z inej skupiny. Islamský štát ani zďaleka nie je jediný, ktorý je problémom. 

Zo začiatku vedený boj opozície ( šíti) proti vládnej skupine ( sunniti) prerástol v občiansku vojnu. Ako tvrdí môj starý otec, vojna je zlá. Ale občianska vojna, to je peklo. 

Včera sa začal každoročný summit štátov G20 ( teda štáty s najlepšou a najvyspelejšou ekonomikou sveta), na ktorom sa zúčastnili aj Rusko a USA. Obe krajiny dopredu oznámili, že majú v pláne znovu diskutovať o možnej spolupráci . Ak niekto dúfal, že dohoda bude, mýlil sa. Znovu sa nedohodli na spoločnom pláne. 

A tak situáciu v Sýrii naďalej žiadna zmena nečaká. Nie, že by nebola možnosť. Ale ono je to komplikovanejšie, ako sa zdá. Počet "rebelov" sa stupňuje. Čím sa všetko, samozrejme, zhoršuje. 

Prečo sa nedokážu dva vyspelé štáty, ktoré majú najlepšiu vojenskú techniku na svete ( aspoň jednu z najlepších), dohodnúť? laikovi to príde ako trucovanie. Jeden vyčíta druhému to, čo sám robí. Američania Rusom Krym a Ukrajinu, zatiaľ čo Rusi Američanom ( aspoň tak som čítala), Jemen. Zaujímavé, že Izrael a jeho každodenné výpady do Palestíny, či Libanonu, ani jeden nespomenul. A najväčším prvkom sporu je, pravdepodobne, prezident Assad. Jedny ho chcú zosadiť, druhí ho zubami - nechtami chránia.

Samozrejme, je tu možnosť zosadenia. Prečo nie? Ale musíme si priznať, že zosadením by sa celý charakter občianskej vojny len viac "prekrvilačnil". Ak to vôbec je ešte možné viac. Sýriu by zastihol podobný osud, ako Líbyu. 

A tak čo nám ostáva? Len si počkať, či sa niekedy v budúcnosti niečo zmení. No už dnes je jasné, že Sýria už nikdy nebude taká, akú ju poznáme a poznali sme...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?