Hneď pár hodín po dráme médiá zaplavili fotky dotyčného duchovného. Odrazu sa pred vami objav starší muž, s prívetivou tvárou, slúžiaci omšu....zahĺbený do seba a toho, čo práve vykonáva...A vďačím Bohu, že tie isté médiá nezverejnili fotku, na ktorej je tento človek mŕtvy...
Vďaka udalostiam posledného mesiaca, ktoré sa odohrali v Európe začína v človeku vznikať strach a podozrievavosť...Už sa nedá ísť ani električkou, či metrom bez toho, aby ste sa pozerali okolo seba a nemali blbý pocit, keď sa pred vami objaví človek zjavne pochádzajúci z nejakej krajiny Blízkeho východu...Pritom donedávna som s tým problém nikdy nemala. Dnes ma chytá panika vždy, keď prechádzam v takej električke tunelom v meste...Najnovšie sa bojím vojsť už aj do kostola..
Vražda človeka je zlá, veď sme ľudia. Vražda kňaza...áno, je to tiež len človek. Stále zaznačujem políčko "zlá". Vražda v kostole....hľadám vhodné políčko. Nie, nejde o to, že by to bolo horšie, ako bežná vražda. Napriek tomu viac šokuje...Pretože sa začne pýtať samého seba: Keď už nemajú úctu pred Bohom, kde je vlastne človek v bezpečí...? Tak som včera stála v tom kostole a obzerala sa okolo seba. Každý nedbalý nečakaný zvuk vyvolával zimomriavky a prekvapenie. Nepočítam, koľkokrát som sa obzrela dozadu a predstavovala si, ako môže niekto vstúpiť do toho prostredia so zbraňou v ruke, zavrieť dvere, či začať strieľať, útočiť...A skúšam si predstavovať, aký strach teraz majú Nemci...aký strach majú Francúzi...čo i len vyjsť z domu....Pustiť deti do škôlky, ísť do práce....Ísť pešo, či neísť vôbec?...Veď nikde si človek nemôže byť istý...
Neviem, ako to povedať kratšie, ale tento pocit strachu, čo teraz Európania začínajú pociťovať, by som dopriala pocítiť tým, komu zaň vďačíme...Pretože nezlyhal len bezpečnostný systém, zlyhal ľudský rozum, ľudskosť ako taká, a v konečnom dôsledku hynie človek sám...