Nie preto, že bytové domy nie sú potrebné. Ale preto, že keď si človek pozrie lokality a ceny, akosi mu vychádza, že to asi nebudú byty len tak, pre nás, mladých. Určite nie pre väčšinu.
Dnešný mladý človek má problém platiť nájomné za prenajatú izbu, ak je jeden z tých šťastnejších, tak za prenajatý byt.
Nové byty sú dnes už pomaly všade. Billboardy po celom meste. Reklamy, pútače, niektoré by som nazvala klamstvami. Inzeráty typu: "Posledné byty v predaji", vás majú nalákať na nové bývanie. Nepovedia však, že tie posledné byty sú jedinými, ktoré v ponuke sú. Pretože predaj akosi nejde. Tak prichádzajú na rad dobrovoľníci, ktorí chodia po nových bytoch a snažia sa o to, aby to vyzeralo, že tam niekto býva. Tak sa aspoň hovorí.
Nové lokality, predaj bytov rok až dva dopredu. Človek by aj chcel, ale už aj tie podmienky hypotéky nie sú to, čo bývali. A byty sa stavajú a stavajú. A trávnaté a lesnaté plochy ubúdajú a ubúdajú. Nahradzujú ich umelou prírodou, aby si mohli povedať: Máte byt na skok od prírody. A tým sa suma samozrejme zvyšuje.
To už nehovorím o tom, že keď si človek porovná sumu za novostavbu a jej výmeru, akosi mu vyjde, že je predsa len lepšie kúpiť si starší byt a prerobiť ho, než kúpiť nový. Tým starší nemyslím byt z doby kamennej, samozrejme.
Tak si vravím, že je fajn, že niekto na nás mladých myslí. Musíme niekde bývať. Tie byty a lokality vyzerajú vážne pekne. No pri našich slovenských platoch a podmienkach života mi tá otázka: Pre koho tie byty vôbec sú?, naďalej ostáva nezodpovedaná.
