Jednou z takých je aj Karen Gffney, žena, ktorá napriek prognózam o schopnosti vzdelávania jedincov s DS dokázala to, čo sa veľakrát nepodarí ani jedincom s počtom chromozómov 46. Dostala Čestný titul Doktora ľudských vied (Doctor of Human Letters). Áno, nemožno tento čestný titul zamieňať za iné, ktoré sa dostávajú za úspechy a vedomosti z vied. Nemožno však hodnotu tohto titulu venovanom niekomu, kto uspel na poli ľudskosti, úplne zdiskreditovať. A ak ste dospeli až sem, doplním, že okrem tohto titulu uspela aj na poli univerzitnom. Ako prvá žena s DS spromovala na vysokej škole a je Docentom vedy a má certifikát pre asistentov učiteľov (absolventka Portland Community College).
Okrem iného bola prvou ženou (a myslím, že vlastne prvým človekom bez ohľadu na pohlavie) s Downovým syndrómom, ktorá dokončila štafetové plávanie v Lamanšskom prielive. Medzi inými sa zúčastnila triatlonu nazvanom Escape from Alcatraz (16 krát) a prekonala jazero Tahoe . A má na konte dve zlaté medaily zo Špeciálnych olympijských hier.
Zámerne sa venujem ľuďom, ktorí sú pozitívnym príkladom toho, že ani handicap nemusí byť prekážkou v živote, ak sa vážne chce. A že ten chromozóm navyše môže byť práve výhodou.
Pretože ľudia ako Karen Gaffney by mali byť predostrení všetkým rodičom, ktorí dieťatko s Downovým syndrómom čakajú, alebo ho už doma majú, a globálne všetkým ľuďom,ktorí tvrdia, že také deti nemajú miesta v tejto spoločnosti, aby videli, že aj dieťa s Downovým syndrómom má šancu. A že sme takí, ktorí tieto deti podporujeme a berieme ako súčasť spoločnosti, nie jej okraj.
Karen je jasným príkladom toho, že žiadny handicap nie je až tak silný, aby sa jeho následky nedali prekonať. A občas sa zamýšľam nad tým, vážne sú handikapovaní ľudia iní? Čo ak sme to MY, čo sme iní a ktorí máme práve problém?
Prikladám aj link na Karenin príhovor v TEDx